Nezaslúžim si odmenu u vás hore slečna?

Sexuálna poviedka na pokračovanie - 1. časť

Je pondelok ráno a budík mi zazvonil ako obvykle o 7.00. Rozlepím oči, hlboko sa nadýchnem a opäť ich rýchlo zatvorím. Bože, opäť je tu ten istý týždenný rituál a čaká mať päť neskutočne nudných dní v robote. Pracujem v kancelárii od 8.00 do 16.00 v príliš nudnom meste na to, aby sa tu diali zaujímavé veci. Nemám ani veľa priateľov, s ktorými ľudia zažíva tie jedinečné a dobrodružné veci, vykreslené v amerických seriáloch. Kamarátstva tiež nevyhľadávam. Nemám rodinu a najúprimnejší vzťah mám len so svojou mačkou Silver. Z dennej reality ma dokážu vytrhnúť len moje početné milostné avantúry s neznámymi mužmi...

Už je 7.15, takže sa rýchlo osprchujem, oblečiem a utekám na autobus do práce. Čas sa vlečie neskutočne pomaly, ale na to som si už zvykla. Po práci utekám do obchodu a keďže je vonku príjemne teplo, rozhodnem sa, že sa domov prejdem. Ako tak pomaly kráčam, z myšlienok ma vytrhne škrípanie pneumatík. Nevenujem im veľkú pozornosť až do chvíle, kedy sa mi zo športového auta prihovorí zamatový mužský hlas. „Slečna, neviete ako sa dostanem k tomu novému nákupnému centru?“ Moje oči pomaly skĺznu od kapoty vylešteného športiaku až k okienku, v ktorom sa na mňa usmieva majiteľ toho sexy hlasu. Mimovoľne sa usmejem a s koketným hlasom mu opíšem cestu. Po celý čas muž nedokáže odo mňa odtrhnú oči a hladne si ma premeriava od pása hore a naspäť. Po pár sekundách mi napadne, že možno cesta k nákupnému centru bola len zámienka, aby ma oslovil. Pri tej myšlienke sa zľahka pousmejem netušiac, že až tak hlasne. „Keď sme sa už tak príjemne porozprávali, nemohol by som vás odviesť domov?“ „A prečo nie?“ pomyslela som si a nasadla.

Keď som za sebou zatvorila dvere, v aute ma doslova odzbrojila vôňa jeho parfumu, ktorý sa rozplýval všade. Tá silná vôňa typická pre mužské parfumy ma natoľko dráždila, že som začala zrýchlene dýchať. Nevedela som sa jej nabažiť, preto som dýchala čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Muža zase hypnotizovali moje vlniace sa prsia a precitla som až keď sa ma s úškrnom opýtal: „Kam vás teda odveziem?“ Zapýrila som sa a v skratke mu opísala cestu. Keď sme sa pohli, začala som si ho pomaly obzerať. Mohol mať okolo 40 a na sebe kvalitný oblek. Okolo očí sa mu črtali jemné vrásky, mal malý nos a úzke pery, ktoré dodávali jeho tvári prísnosť. Spod košele sa mu črtalo aj malé bruško, ktoré robí muža neodolateľným. Potom mi zrak spočinul v jeho rozkroku a on si to všimol. Opäť sa uškrnul a ja som cítila ako mi stvrdli bradavky. V mysli som si už rozopínala sukňu a ruku si vsúvala do nohavičiek. Úplne by mi stačilo, keby sa na mňa len pozeral a ja by som si to urobila rukou. Pri tejto myšlienke som cítila vzrušenie v rozkroku, a tak som si jednu nohu nervózne preložila cez druhú. Pritom som nechcene odhalila viac zo svojho stehna, ako som plánovala. V tom sme zastavili pred mojím bytom. Muž vypol motor, upravil si kravatu, nahol sa k môjmu uchu a so zamatovým hlasom pošepkal: „Nezaslúžil by som si za odmenu jednu kávičku u vás hore, slečna?“